Čím a ako vymaľovať svojpomocne
Úpravy stien interiérov ovplyvňujú naše pocity, psychiku. A práve interiér môžeme na rozdiel od okolia svojho bytu či rodinného domu a záhrady ľahko zmeniť – a dokonca aj svojpomocne. Vymaľujte si svoj byt, vytvorte si domov, kam sa budete radi vracať.
Čerstvá výmaľba pekne vonia a dezinfikuje steny, znižuje prašnosť v miestnostiach a pekne vyzerá. Robí interiér útulnejším a priaznivo pôsobí na našu psychiku. Niekomu pritom vyhovuje čistá biela farba, ktorá interiér najlepšie presvetľuje, iný zase siahne po jemných odtieňoch a niekto si vyberie pastelové farby. Možno kombinovať farebnosť jednotlivých stien, je možné na stene vytvoriť farebný pruh, motívy, ale aj obraz. Môžeme si zaobstarať konkrétne farby a odtiene a alebo si môžeme nechať farbu namiešať.
Vhodná doba pre maľovanie
Vhodná doba pre maľovanie. Vymaľovať interiér môžeme prakticky celoročne, dokonca aj v zime. Stačí dostatočne kúriť a vetrať a steny vysychajú veľmi rýchlo, pokiaľ je vonku slnečné počasie a mrzne (vzduch je suchý). Akurát sa vyhneme daždivým dňom, kedy je vonkajší vzduch veľmi vlhký. Čiže mimo zimného obdobia maľujeme za teplejšieho a slnečného počasia.
Najdôležitejšie je správne odhadnúť časovú náročnosť výmaľby svojpomocne. Určite si výmaľbu bytu, jej prípravu a upratovanie naplánujte na voľné dni, napríklad víkend, ktorý si prípadne predĺžte dňom či dvoma dňami dovolenky. Vhodné je tiež vymaľovanie bytu vykonávať po miestnostiach. Napríklad vsobotu jednu vrátane prípravy, zakrytia nábytku a podlahy a upratovania, v nedeľu druhú. A tretí napríklad až za týždeň alebo 14 dní. Radikálne vymaľovanie celého bytu naraz skutočne zaberie príliš veľa času a prehltne veľa energie.
Ako často maľovať?
Raz za 4 či 5 rokov? Každé dva roky? Alebo ešte častejšie? Predstavte si, že podlahy, parapety, nábytok a iné predmety v interiéri upratujete – zbavujete prachu, mastnoty a iných nečistôt v podstate neustále. A čo steny miestností? Prečo sa dávajú za pracovnú dosku kuchynskej linky a sporák keramické či iné obklady? Prečo obkladáme kúpeľne a toalety? Pretože ich potom ľahko pravidelne zotrieme handrou s čistiacim prípravkom. A pokiaľ náter, potom na viac exponované miesta používame farby umývateľné. Z rovnakého dôvody a potreby sa obkladajú aj celé budovy zvonku. A prečo by potom mali dostať steny novú „kúpeľ“ len raz za 5 rokov či dlhšie? A to vôbec nehovoríme o tom, že je pre našu psychiku príjemné zmeniť prostredie. Ale kvôli starým maľbám na múroch sa predsa nemusíme rovno sťahovať. Byt môže vyzerať ako nový veľmi rýchlo.
Čo budeme na maľovanie potrebovať?
Pokiaľ si doma maľujete sami pravidelne, zrejme niektoré náradie, potreby a prostriedky už len dokúpite. Určite ale budete vždy zhotovovať farby a penetráciu. V opačnom prípade budete potrebovať všetko zaobstarať, čiže z predajne maliarskych potrieb si odnesiete okrem farieb a penetračného prostriedku v dostatočnom množstve aj štetce, štetce a valčeky, vankúšiky a striekaciu pištoľ, zakrývaciu fóliu a maskovaciu pásku. handry, maliarsku škrabku, bielu sadru (pozor na šedú, ťažko sa prekrýva), oceľové hladítko, špachtľa, brúsny papier, odstraňovač škvŕn (napr. od dechtu – ak niekde sú) a mazľavé mydlo – obyčajný avšak týmto mydlom odstránime aj mastnotu v kuchyni.
A pozor – pri maľovaní nikdy nekombinujeme dve alebo viac techník maľby v jednej miestnosti (s výnimkou plôch treba za radiátory). Každý nástroj zanechá na stene odlišnú stopu a povrch je potom nejednotný. Výnimku predstavujú špeciálne techniky, ktorými chceme ozvláštniť jednu stenu či jej časť.
Aké náradia maliarske potrebujem ?
Ideálne je pokrývať steny farbou pomocou valčeka. Avšak výber náradia musíme prispôsobiť povrchu stien a druhu farby, s ktorou budeme pracovať.
Aj maliarska štetka je stále obľúbeným nástrojom a musíme sa s ňou naučiť pracovať rovnako ako s valčekom, avšak po valčeku nám obzvlášť pri prvých pokusoch o svojpomocnú výmaľbu nezostanú na stenách takzvaní „kocúri“ – ťahy štetkou. Okrem klasickej štetky budeme potrebovať aj malý štetec a takzvaný zároháč, ktorým sa dostaneme napríklad za radiátory. Štetky i štetce sa vyrábajú v rôznych veľkostiach, tvaroch (ploché, okrúhle, oválne, zárohové) as rôzne dlhými štetinami (prírodnými či umelými), pričom za najkvalitnejšie sú považované štetce z prasačích. Avšak pre vodou riediteľné farby sú najvhodnejšie štetce s umelými vláknami.
Valčeky sú vhodné na prácu na väčších plochách bez členenia a nie sú príliš vhodné na disperzné farby. Valčeky sú rôzne široké (od cca 4 do 60 cm) a líšia sa aj druhom poťahu (jahňací či syntetický – polyester, polyakryl, polyamid). Rozhodujúca je pri výbere vždy dĺžka vlákien – čím hladší je maľovaný povrch, tým kratšie potrebujeme vlákna. Respektíve čím jemnejší je povrch valčeka, tým hladší bude povrch maľby. Na nátery zle dostupných miest sa používajú špeciálne tvarované valčeky.
Ponúkané sú takzvané sety, ktoré obsahujú valček s nástavcom, prípadne aj s teleskopickou násadou, nádobu na farbu a otieraciu mriežku. Ponúkané sú tiež veľmi praktické valčeky, pri ktorých sa farba nasáva do rukoväte, z ktorej je piestom dávkovaná von.
Vankúšiky sú mnohými remeselníkmi považované za najčistejší spôsob maľovania. Ide o akýsi kompromis medzi štetkou a valčekom. Vankúšiky (hubky) sú ploché a obdĺžnikové a na povrchu majú jemné vlákna. Výborné sú na práce okolo hrán a v rohoch. Ideálne sú však aj na veľké plochy.
Striekacia pištoľ veľmi uľahčí a zrýchli maliarske práce, o to viac ale musíme byť dôslední pri zakrývaní okien dverí, podlahy, obkladov a nábytku. Spúšť za sebou zanecháva striekacie pištole značnú. Z tohto dôvodu sú pištole používané predovšetkým na vonkajšie práce a vo veľkých priemyselných, poľnohospodárskych a obchodných budovách.
Vyberáme náterovú hmotu
Druh farby (respektíve materiál) vždy volíme podľa podkladu. Dôležité je tiež poznať odolnosť náteru voči oteru. Voliť môžeme u niektorých farieb aj medzi lesklým a matným povrchom. A zaujímať by nás tiež mala krycia schopnosť konkrétnej farby. Mohli by sme byť nepríjemne prekvapení, že ešte nemáme hotovo, všetko sme poctivo spočítali, a farba došla. Pritom namiešať neskôr úplne rovnaký odtieň už býva problém. Naopak by nám mala farba po dokončení prác prebývať pre budúce možné lokálne opravy. Nezabudnite tiež na to, že niektoré farby dovolia stenám a ich omietkam dýchať, iné sú zase parotesné. A nakoniec je tiež rozdiel v spôsoboch aplikácie rôznych farieb. Poraďte sa preto vždy s predajcom. Asi najjednoduchšie a tiež najlacnejšie to budú mať majitelia starých chalúp, ktorí nedajú dopustiť na vápno a robia dobre. Z hygienického hľadiska je ideálna, kvalitne vyhasnutá má výbornú kryciu schopnosť a nechá steny dýchať. V moderných interiéroch by si však mal začiatočník radšej priplatiť za modernú náterovú hmotu.
A pozor – pokiaľ predsa len preferujete bielu farbu, alebo ju chcete aspoň na stropoch, nezabudnite, že aj biela farba sa predáva v mnohých rôznych odtieňoch.
Valček či štetku namočte do vody
Pred maľovaním na chvíľu namočte štetec alebo valček do vody. Materiál zvláčni a práca bude jednoduchšia už od prvých ťahov. Zvážte tiež, na čo sami stačíte, mnohokrát je vhodnejšie zaplatiť profesionála, pokiaľ nás táto investícia nebude ťažiť. Predovšetkým výber materiálov, ale aj odtieňov a ich kombinácie vyžadujú skúsenosti a cit. A nie je výnimkou, že niekto vezme do ruky vo farbe namočený valček a po prvých ťahoch s ním znechutene praští o zemi a beží si umyť tvár a vymyť farbu z očí. Nič nejde samo o sebe. Problémom môže byť aj správne riedenie farby a podobne.
Koľko vrstiev farby je treba?
Bežne sa hovorí o dvoch vrstvách, avšak treba farbu správne zriediť a použiť vhodný materiál. Navyše je tiež bežná prvá vrstva penetračná, ktorá má za úlohu spojiť pevnejšie existujúce omietky s podkladom a zároveň umožniť lepšie priľnutie novej vrstvy farby. Vynechať penetráciu sa obvykle nevypláca. A to už máme vrstvy 3 a nemusí to byť ešte všetko, pokiaľ nie je miestnosť pekne vymaľovaná ani po dvoch náteroch farbou, bude treba náter tretí. Dve vrstvy nového náteru obvykle stačia, ak je povrch stien hladký a pôvodný náter svetlý. Avšak 2 vrstvy nestačia, ak sme výmaľbu veľmi dlho zanedbávali, alebo použijeme odlišný materiál.
Príprava podkladu pred penetráciou
Na prvom mieste je vždy odstránenie starej maľby, pokiaľ nedrží. Možno to suchou aj mokrou cestou, záleží na okolnostiach a práve vhodnosť výberu jednej z týchto dvoch metód by mal vyriešiť odborník. Pokiaľ maľbu neodstraňujeme, zvážime umytie stien zmesou vody a mazľavého mydla. Potom je v jednej vrstve nanesený penetračný náter (niekedy je však nutné aj penetračný náter opakovať). Následne sú vyrovnané nerovnosti stierkou či sadrou a povrch je po ich zaschnutí vybrúsený brúsnou mriežkou. Až potom môžeme maľovať. Pokiaľ nie je potrebné škrabať omietku, je vhodné steny pred nanesením penetrácie aspoň omiesť. A pozor, sadru musíme použiť jedine bielu, šedá sadra sa extrémne zle prekrýva farbou.
Zdroj: www.dumbarev.cz
301 celkové zobrazenie , 3 za deň
